Niečo málo o mne...
Som študentka bratislavského gymnázia a zvieratá ma zaujímajú odkedy si pamätám :o). Rodičia mi psa ako malej nechceli dovoliť, asi ako väčšine detí. Tak ako prvé zvieratko, ak nerátam tamagoči, boli dve morské prasiatka Lucka alias Píšťalka (strašne kvíkala) a jej sestra Labka (mala jednu čiernu nohu a ostatné ružové). Tie boli súčasťou našej domácnosti viac ako 3 roky. Nakoniec sa mi rodičov podarilo presvedčiť, že o psíka sa budem vedieť postarať. Tak sme začali pomaly pozerať po chovných staniciach Cavalierov. V tom čase si aj kamarátka vybrala šteniatko Archieho v chovnej stanici Jesenná Voda. Bola som sa tam s nimi pozrieť, učarovalo mi takmer úplne biele šteniatko menom Artur. Bola to láska na prvý pohľad. Takže po príchode domov, som rodičov "mierne" spracovávala, aby to šteniatko bolo naše. Mamina zavolala chovateľke a o týždeň bol doma môj "Jogurtík" (to bola jeho prezývka, lebo hnedú mal tak bledú, že splývala s bielou). Bola som asi najšťastnejšie dieťa na svete. Ako čas plynul a zo šteniatka sa stal dospelý pes, začala som sa zaujímať o rôzne psie športy, najmä agility. Medzi tým som asi ako každé dieťa, mala aj rybičky gupky, čo viac dodať :o). Svoju lásku k zvieratám som delila aj medzi kone. Artura som k nim brávala a znášal sa s nimi nad očakávanie dobre. Časom sme sa dostatli až do prítomnosti a ja som začala uvažovať nad ďalším psom. Niečim väčším, netypickým, "pracovným". Spoznala som kamarátku, ktorá chová na sídlisku Catahouly a plemeno bolo vybrané. Musím sa priznať, že najprv som uvažovala nad Kráľovským pudlom. Rodičom som vysvetlila, prečo chcem ďalšieho psa, až nakoniec pristúpili na jeho kúpu. Plán v pôvodnom znení bol, že šteňa malo byť až na jeseň 2009, ale nastala neočakávaná situácia a tak presne po 7 rokoch od kúpy Artura, som domov priniesla leopardíka Andyho.
